Zdieľanie elektriny a 5 mýtov, ktorým možno veríte

Zdieľanie elektriny zmenilo pohľad na to, ako možno využiť prebytočnú elektrinu alebo ako možno získať elektrinu aj od iného účastníka trhu, než je dodávateľ elektriny.

Tak ako pri mnohých iných nových témach, aj pri zdieľaní elektriny sa na trhu objavuje viacero tvrdení, ktoré nie sú úplne presné a neraz zbytočne brzdia jeho širšie využívanie.

Pozreli sme sa preto na niektoré z najčastejších tvrdení, s ktorými sa možno v praxi stretnúť a pri ktorých je dobré zbystriť pozornosť.

1. Potrebujem si na zdieľanie elektriny založiť energetické spoločenstvo?

V praxi sa stretávame s tým, že za nami klienti prichádzajú s predstavou, že ak chcú zdieľať elektrinu, musia si založiť energetické spoločenstvo alebo komunitu vyrábajúcu energiu z obnoviteľných zdrojov („OZE“).

Typický príklad vyzerá nasledovne: podnik má nainštalovanú fotovoltiku, nespotrebuje všetku vyrobenú elektrinu a jej prebytky by rád využil v inom svojom závode alebo ich poskytol inému podniku, s ktorým si plánuje dohodnúť základné podmienky spolupráce.

Keď sa však bližšie pozrieme na dôvody, pre ktoré klient o založení energetického spoločenstva uvažuje, často zistíme, že hlavným – a niekedy jediným – dôvodom je práve záujem o zdieľanie elektriny. Na trhu totiž stále možno počuť, žena zdieľanie elektriny je potrebné založiť energetické spoločenstvo, prípadne komunitu vyrábajúcu energiu z OZE.

Nie je to tak.

Zákon o energetike priznáva právo zdieľať elektrinu nielen energetickému spoločenstvu (či komunitevyrábajúcej energiu z OZE), ale aj tzv. aktívnemu odberateľovi.

Kto je aktívnym odberateľom, vymedzuje priamo zákon o energetike. Zjednodušene možno povedať, že toto postavenie môže mať aj bežný podnik, ktorý elektrinu primárne nakupuje pre svoju vlastnú spotrebu a popri tom napríklad vyrába elektrinu vo vlastnej fotovoltike, zdieľa ju alebo ju uskladňuje. Vždy však treba overiť splnenie konkrétnych zákonných podmienok.

Pre zapojenie sa do zdieľania preto nie je nevyhnutné zakladať energetické spoločenstvo ani komunitu vyrábajúcu energiu z OZE.

Podnik, ktorý spĺňa podmienky aktívneho odberateľa, sa môže do zdieľania zapojiť aj priamo. Na tento účel môže vytvoriť skupinu zdieľania a priradiť do nej príslušné odberné miesta a odovzdávacie miesta – napríklad miesto, v ktorom vyrába elektrinu z fotovoltiky, a odberné miesta, do ktorých chce túto elektrinu zdieľať. V rámci skupiny sa následne nastaví aj spôsob, akým sa bude zdieľaná elektrina medzi jednotlivé odberné miesta alokovať.

2. Potrebujem na zdieľanie elektriny súhlas svojho dodávateľa?

Pri zdieľaní elektriny platí jednoduchá logika: čím viac elektriny sa do odberného miesta podniku zdieľa, tým menej elektriny mu musí dodať jeho klasický dodávateľ, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny, resp. zmluvu o združenej dodávke elektriny.

Zdieľanie sa preto prejaví aj na vyúčtovaní dodávateľa. Dodávateľ je povinný zdieľanú elektrinu pri vyúčtovaní zohľadniť, takže odberateľ zaplatí dodávateľovi za menšie množstvo dodanej elektriny.

Logicky preto vzniká otázka: musí dodávateľ súhlasiť s tým, že sa jeho odberateľ zapojí do zdieľania?

Nemusí.

Právna úprava je v tomto smere nastavená v prospech zdieľania. Odberateľ nepotrebuje na prijímanie zdieľanej elektriny súhlas svojho dodávateľa. Naopak, zákon dodávateľovi zakazuje, aby obmedzoval aktívneho odberateľa v jeho práve zdieľať elektrinu alebo ho bezdôvodne znevýhodňoval cenovými alebo inými podmienkami dodávky elektriny oproti odberateľom, ktorí elektrinu nezdieľajú.

Pred zapojením sa do zdieľania však odporúčame skontrolovať existujúcu zmluvu s dodávateľom. Pozornosť treba venovať najmä ustanoveniam o dohodnutom množstve elektriny, tolerančných pásmach odberu, minimálnom odbere či spôsobe určenia ceny.

Aj keď dodávateľ nemôže zdieľanie zakázať ani odberateľa za jeho využívanie bezdôvodne znevýhodňovať, zníženie množstva elektriny odobratej od dodávateľa môže mať podľa konkrétneho nastavenia zmluvy ekonomické dôsledky. Pred začatím zdieľania je preto vhodné preveriť, ako sa zdieľanie premietne do existujúceho cenového a odberového modelu.

3. Musia mať všetci účastníci zdieľania rovnakého dodávateľa elektriny?

Právna úprava zdieľania elektriny sa stále vyvíja. Pôvodne bolo možné zdieľať elektrinu aj medzi odbernými a odovzdávacími miestami zaradenými do rôznych bilančných skupín. V praxi to spravidla znamenalo, že výrobca elektriny a odberateľ mohli mať aj rôznych dodávateľov elektriny. [1]

Pôvodnú právnu úpravu však neskôr obmedzili Pravidlá trhu, teda vyhláška ÚRSO [2], a to tak, že pri vytvorení skupiny zdieľania vyžadovali spoločný subjekt zúčtovania. Zjednodušene povedané, v praxi to často znamenalo, že podniky zapojené do zdieľania museli mať rovnakého dodávateľa elektriny.

Toto obmedzenie však následne prelomil priamo zákon o energetike, podľa ktorého „odberné miesta a odovzdávacie miesta priradené do jednej skupiny zdieľania môžu byť priradené do rôznych bilančných skupín.“

Vznikla tak pomerne nešťastná legislatívna situácia: Pravidlá trhu stále obsahujú požiadavku na spoločný subjekt zúčtovania, zatiaľ čo zákon o energetike výslovne umožňuje, aby boli miesta v jednej skupine zdieľania zaradené do rôznych bilančných skupín.

Podľa nášho názoru má v takomto prípade prednosť zákon o energetike, a to nielen preto, že ide o právny predpis vyššej právnej sily, ale aj preto, že predmetné pravidlo bolo do zákona doplnené neskôr a výslovne rieši práve možnosť zdieľania medzi rôznymi bilančnými skupinami.

Aktuálne tak zdieľanie elektriny nemá byť podmienené tým, že všetky zapojené podniky majú rovnakého dodávateľa elektriny. Podnik poskytujúci elektrinu na zdieľanie a podnik, ktorý ju prijíma, môžu mať rozdielnych dodávateľov elektriny.

4. Môžem za zdieľanú elektrinu dostať zaplatené?

Zdieľanie elektriny bolo do slovenskej legislatívy zavedené v roku 2022. Jednou z otázok, ktoré od začiatku vyvolávali diskusiu, bolo, či – a za akých podmienok – možno za zdieľanú elektrinu požadovať odplatu.

Pôvodná definícia totiž stanovovala, že zdieľaním elektriny je „poskytovanie elektriny aktívnym odberateľom alebo energetickým spoločenstvom z iného dôvodu, ako je predaj elektriny“.

Pokiaľ chcel niekto zdieľať elektrinu bezodplatne, problém spravidla nevznikal. Typickým príkladom bolo zdieľanie elektriny vyrobenej vo vlastnej fotovoltike do iného závodu alebo prevádzky toho istého podniku.

Otáznik však vznikal v situácii, keď mal jeden podnik zdieľať elektrinu s iným podnikom a zároveň za ňu dostať zaplatené. Odplatnosť ako taká nebola výslovne zakázaná, no vzhľadom na formuláciu „z iného dôvodu, ako je predaj elektriny“ bolo potrebné veľmi opatrne nastaviť právny aj cenový mechanizmus takéhoto vzťahu.

Od 1. januára 2026 je situácia podstatne jasnejšia.

Novela zákona o energetike zmenila definíciu zdieľania a výslovne potvrdila, že elektrina môže byť pri zdieľaní poskytnutá inému aktívnemu odberateľovi alebo energetickému spoločenstvu bezodplatne alebo za odplatu.

Účastníci zdieľania si tak môžu dohodnúť cenu a nastaviť ekonomický model zdieľania podstatne voľnejšie.

5. Môžem zdieľať aj elektrinu, ktorá nepochádza z obnoviteľných zdrojov?

Zdieľanie elektriny sa najčastejšie spája so situáciou, keď podnik prevádzkuje fotovoltiku, napríklad v režime lokálneho zdroja, a do zdieľania poskytuje časť vyrobenej elektriny, ktorú v danom momente nedokáže sám spotrebovať.

Možnosti zdieľania sú však podstatne širšie.

Zdieľať možno nielen elektrinu vyrobenú z OZE, ale aj elektrinu vyrobenú z iných zdrojov, napríklad v plynovej kogeneračnej jednotke alebo inom zariadení na výrobu elektriny, ktoré nevyužíva OZE.

Takéto zariadenie zároveň nemusí byť prevádzkované v režime lokálneho zdroja. Do zdieľania možno zapojiť aj elektrinu z iných, povedzme „komerčných“, zdrojov, samozrejme za predpokladu splnenia ostatných zákonných podmienok zdieľania.

Možnosti sú ešte širšie. Zdieľať možno aj uskladnenú elektrinu – teda elektrinu zo zariadenia na uskladňovanie elektriny. Nemusí pritom nevyhnutne ísť iba o elektrinu, ktorú predtým vyrobila vlastná fotovoltika. Môže ísť aj o elektrinu, ktorú podnik odobral zo sústavy, uskladnil v batérii a neskôr ju poskytol do zdieľania.

Bonus na zváženie: čo chcem zdieľať elektrinu, ale nechcem riešiť všetku administratívu?

So zdieľaním elektriny sú spojené určité administratívne procesy, splnenie zákonných a technických podmienok a podľa zvoleného modelu aj zmluvné a obchodné rokovania medzi jednotlivými účastníkmi zdieľania.

Právna úprava však pozná aj možnosť, ako podstatnú časť týchto činností preniesť na osobitný subjekt.

Zákon o energetike totiž výslovne stanovuje, že aktívny odberateľ alebo energetické spoločenstvo môže zdieľať elektrinu priamo alebo prostredníctvom organizátora zdieľania.

Podnik, ktorý sa chce zapojiť do zdieľania, sa preto môže obrátiť na organizátora zdieľania, ktorý pre neho zabezpečí zdieľanie elektriny a môže prevziať aj ďalšie činnosti, ktoré s ním súvisia. Podľa konkrétneho obchodného modelu môže organizátor zastrešiť zdieľanie elektriny, ktorú podnik vyrába, ako aj zabezpečiť, aby podnik ako odberateľ prijímal elektrinu zdieľanú inými účastníkmi.

Výhodou takéhoto modelu je najmä to, že podnik nemusí sám vytvárať celý systém zmluvných vzťahov s jednotlivými výrobcami a odberateľmi. Jeho hlavným partnerom môže byť organizátor zdieľania, ktorý zabezpečí fungovanie zdieľania medzi jednotlivými účastníkmi.

Postavenie organizátora zdieľania pritom upravuje priamo zákon o energetike. Organizátor musí svoje služby ponúkať a poskytovať nediskriminačným spôsobom, zverejňovať ponúkané služby a podmienky ich poskytovania a tieto podmienky formulovať jasne a zrozumiteľne.

Činnosť organizátora zdieľania je podnikaním v energetike a podlieha zákonom stanovenému režimu.