Kde môžu batériové úložiská zarábať alebo ušetriť?

Batériové úložiská, teda zariadenia na uskladňovanie elektriny (Battery Energy Storage Systems; ďalej len „BESS“), priniesli na slovenský energetický trh nové možnosti. Ich právne aj ekonomické nastavenie závisí najmä od spôsobu ich pripojenia a plánovaného využitia.

Predstavíme si základné možnosti, ako môže prevádzka BESS prinášať výnosy, prípadne, ako môže odberateľ elektriny vďaka jeho využívaniu znížiť svoje náklady na elektrinu.

Na trhu možno identifikovať najmä nasledovné modely fungovania BESS:

• samostatná BESS (tzv. stand-alone) pripojená vo vlastnom odbernom a odovzdávacom mieste;
• BESS pripojená spolu so zariadením na výrobu elektriny (častokrát ide fotovoltickú elektráreň, avšak môže ísť aj o akýkoľvek iný zdroj);
• BESS pripojené v odbernom mieste výrobného podniku;
• BESS pripojená v odbernom mieste výrobného podniku, ktorý má zároveň vlastné zariadenie na výrobu elektriny.

V ďalšom texte sa dotkneme každého z týchto pohľadov.

Samotná BESS hodnotu nevytvára. Vytvára ju až spôsob, akým sa používa. V praxi možno hovoriť o piatich základných oblastiach. Tie sa môžu vzájomne dopĺňať.

1. Cenová arbitráž

BESS sa môže nabíjať v čase nižších cien. Uskladnená elektrina sa následne dodá do sústavy dodávateľovi elektriny v čase vyšších cien. Tento model sa označuje aj ako cenová arbitráž.

Hodnota pre prevádzkovateľa BESS vychádza z rozdielu medzi cenou elektriny pri nabíjaní a cenou pri vybíjaní. Samozrejme, pre zhodnotenie výhodnosti je potrebné zohľadniť aj ďalšie faktory, napr. straty pri nabíjaní a vybíjaní, náklady na odchýlku, prípadne aplikáciu príslušnýchregulovaných poplatkov, ako aj degradáciu batérie.

2. Zníženie nákladov na odber elektriny

Podnik obvykle odoberá elektrinu zo sústavy vtedy, keď ju potrebuje. Svoju výrobu častokrát nevie prispôsobiť cenovým výkyvom elektriny na trhu v čase.

V prípade zavedenia BESS táto môže odobrať elektrinu zo sústavy v čase nízkych alebo záporných cien, uskladniť ju a dodať podniku neskôr, keď ju potrebuje alebo keď je cena elektriny vyššia. Takýmto posunom spotreby môže vzniknúť úspora.

Samozrejme, aby podnik skutočne ušetril, treba zohľadniť to, ako má v zmluve o dodávke elektriny dohodnutú cenu elektriny. Ak je pre odber elektriny zo sústavy ako aj pre následnú dodávku do sústavyzazmluvnená fixná cena, ktorá sa v rovnakej výške aplikuje celý deň, vyššie uvedený model nebude dávať veľký zmysel.

Avšak, zásadne iná je situácia pri odbere elektriny za tzv. SPOT-ovú cenu, ktorá sa mení podľa vývoja trhu, prípadne pri cene ktorá vychádza z kombinácie SPOT-ovej a fixnej ceny. Vtedy má optimalizácia času odberu elektriny zo sústavy určite význam.

Vždy je však potrebné poznať presný spôsob výpočtu ceny za dodávku elektriny. Označenie „SPOT“ totiž môže v praxi zahŕňať rôzne cenové mechanizmy (môže sa vychádzať z ceny za konkrétnu 15-minútovú periódu, ale aj z priemernej ceny za určité obdobie).

3. Optimalizácia využitia prebytkov elektriny z FVE

Ak má podnik vlastnú fotovoltickú elektráreň, pri jej prevádzke môžu vznikať prebytky elektriny, ktoré podnik v danom čase nevie spotrebovať, a preto sa dodávajú do sústavy, kde ich vykupuje dodávateľ elektriny.

Tieto prebytky pritom často vznikajú práve v čase nižších cien elektriny, takže výkupná cena môže byť nízka, prípadne aj nulová či záporná.

BESS umožňuje s týmito prebytkami pracovať efektívnejšie. Namiesto okamžitej dodávky do sústavy sa môžu uložiť do batérie a využiť neskôr. Podnik ich môže spotrebovať v čase vyšších cien elektriny a znížiť si tak náklady na jej nákup, alebo ich môže dodať do sústavy v čase priaznivejších cien a zvýšiť svoj príjem.

Nemožno opomenúť ani možnosť zdieľania elektriny. Podnik môže elektrinu uloženú v BESS zdieľať so svojím ďalším odberným miestom, prípadne zdieľať ju inému odberateľovi elektriny za odplatu. Kým pri samotnej fotovoltickej elektrárni je možné prebytky zdieľať iba v čase, keď vznikajú, BESS umožňuje ich uskladniť a zdieľať neskôr, v čase, ktorý viac vyhovuje.

Aj tu však ekonomika závisí od konkrétneho nastavenia. Treba porovnať najmä cenu elektriny odoberanej zo sústavy, cenu za výkup prebytkov a pri zdieľaní aj ekonomické podmienky na strane odberného miesta, do ktorého sa elektrina zdieľa.

4. Optimalizácia rezervovanej kapacity odberateľa

Odberateľ elektriny uhrádza vo faktúre za elektrinu aj platbu za rezervovanú kapacitu („RK“).Pomocou BESS možno v určitých prípadoch znížiť výšku RK, a tým aj pravidelné mesačné náklady na elektrinu.

Pri optimalizácii RK však treba sledovať aj výšku maximálnej rezervovanej kapacity („MRK“). Kým v minulosti mohla RK predstavovať minimálne 20 % MRK, aktuálne musí dosahovať najmenej 50 % MRK. Priestor na úsporu preto môže závisieť aj od toho, ako má podnik nastavenú MRK.

5. Príjem z flexibility BESS

Rozvoj BESS ide ruka v ruke s rozvojom flexibility na slovenskom energetickom trhu.

Zákon o energetike definuje flexibilitu ako schopnosť riadene meniť odber elektriny zo sústavy alebo jej dodávku do sústavy v reakcii na trhové signály, napríklad na zmenu cien elektriny alebo na odmenu za takúto zmenu.

Zjednodušene povedané, dôležité už nie je iba to, koľko elektriny podnik odoberie alebo dodá do sústavy. Hodnotu má aj to, či vie odber alebo dodávku realizovať na pokyn a v konkrétnom čase.

A práve s touto flexibilitou odberu či dodávky sa na trhu obchoduje. Kľúčovým hráčom v tomto kontexte je tzv. agregátor, ktorý združuje flexibilitu z viacerých odberných alebo odovzdávacích miest a ďalej ju využíva.

Prevádzkovateľ BESS môže s agregátorom uzatvoriť zmluvu o agregácii. Na jej základe poskytuje agregátorovi flexibilitu a agregátor mu za jej poskytnutie platí dohodnutú odmenu.

Agregátor môže takto získanú flexibilitu z BESS využiť napríklad pri poskytovaní podporných služieb pre prenosovú sústavu prevádzkovanú spoločnosť SEPS, a.s. Tiež mu môže slúžiť na optimalizáciu vlastnej bilančnej skupiny,prípadne ju môže ďalej obchodne využiť.